História obce

Portrét Jakoba Fuggera od Albrechta Dürera z roku 1519
Portrét Jakoba Fuggera od Albrechta Dürera z roku 1519

Kalendar 2015 sem ťukni

Obec Tajov je od Banskej Bystrice vzdialená 7 km, Prvé zmienky pochádzajú z 15. storočia v súvislosti s ťažbou vzácnych rúd v chotári obcí Tajov a Jabríková, ktoré sa na mieste aj spracúvali. Tajov pravdepodobne vznikol ešte pred 15. storočím ako majetok Radvanskovcov. Dôležitým medzníkom v dejinách obce je 16. marec 1495. Tento dátum je uvedený na obchodnej dohode Jána Turzu s augsburským obchodným kapitalistom Jakubom Fuggerom. Turzovsko – Fuggerovská spoločnosť získala od kráľovského dvora povolenie na stavbu viacerých hút. (Fuggerovci  z Augsburku se zaoberali textilnou výrobou a ťažobným podnikaním. Založili svoju  banku a Jakub Fugger se stal veriteľom aj významných cisárov, pápežov a  európskych panovníkov). pozn. Tu klikni a pozri Gergelyho tunel.
Kaštieľ rodiny Radvanských v Radvani
Kaštieľ rodiny Radvanských v Radvani

V rokoch 1496 – 1500 v Tajove postavili Turzovci dve huty: v jednej sa cedila a v druhej rafinovala meď. Obe huty prebrala banská komora a v prevádzke boli až do r. 1893.
Vyčistená meď sa vozila cez Sliezko do Bratislavy alebo cez Krupinu do Viedne. V 18. storočí sa tu rafinovala meď z Banátu, v 19. storočí zo Španej Doliny a Smolníka. V 16. storočí zamestnávala huta 70 – 100 robotníkov. Personál huty bol podriadený banskej komore, ostatní do r. 1848 boli poddanými Radvanskovcov.
V chotári obcí Tajov a Jabríková sa nachádzali náleziská vzácnych rúd. Smerom na Kordíky – Na baničke sa dolovala žltá arzénová ruda – auripigment a pod Králikmi realgár sfarbený dočervena, dobre viditeľný aj v potoku. Preto mu aj dali predkovia názov Farebný potok a okolie Farbenô. Arzénové rudy sa na mieste aj mleli a posielali na farmaceutické účely do Viedne.
O existencii ďalších rúd hovoria zachované názvy častí chotára: Zlatý kopec, Strieborná, Ortútno, biela hlina… V dedine sa pálilo aj drevené uhlie v časti dodnes menovanej Uhliarska.
V laboratóriu tajovských hút pracoval aj otec Tajovského – Alojz Gregor (František Alojz Gregor (1849 – 1922) bol remeselník a obuvník). Pomocou olova oddeľovali od medi striebro. Huty neživili iba robotníkov, ale aj výrobcov úžitkovej keramiky. Hrnčiari vyrábali predmety pre domácnosť a tiež tégliky a mištičky pre hutnícke laboratórium. Poslednými majstrami – hrnčiarmi boli Sedilekovci od Jergov.
Podrobnejším pátraním po histórii obce v archíve Márie Terézie vo Viedni sa podarilo objaviť dve staré pečatidlá obce. Z nich bol vytvorený súčasný erb obce Tajov. Vo Viedenskom archíve sa našiel aj záznam o tradícii tajovských jarmokov.
Rozloha chotára obce Tajov bola 736 ha a bývalej Jabríkovej 194 ha. Obec Jabríkovú od Tajova oddeľoval Králický potok. Staršie pomenovanie Jabríkovej, ktorá 1. januára 1943 splynula s Tajovom bol Jabrickov (1696), Jabrinkova (1786), Jabrikó Imréd.
Po zániku huty v r. 1893 sa jej robotníci zamestnávali v okolitých závodoch, ale aj v papierni v Harmanci, Medenom Hámre v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici atď.
Obec vďaka tomu, že v nej bolo sídlo obvodného notariátu bola centrom doliny. Zásluhou agilného notára Jána Mittera postavila v roku 1929 vodovod a v roku 1932 zaviedla elektrinu do domácností.

Jozef Murgaš
Jozef Murgaš

V Tajove sa narodil Jozef Murgaš (1864-1929), priekopník rádiotelegrafie, kňaz, vynálezca, maliar a botanik a prozaik a dramatik Jozef Gregor Tajovský (1874-1940). Tajov je vstupnou bránou a prvým kontaktným miestom do Kremnických vrchov. Obec má dobré podmienky pre letnú i zimnú turistiku. V bezprostrednej blízkosti obce sa nachádzajú rekreačné strediská medzinárodného významu: Králiky, Krahule a Skalka.